Chceme len, aby sa zabíjanie v Nigérii a Afrike zastavilo – príbeh pastora Josiaha

„Tu v tomto hrobe leží 22 ľudí, ktorí boli zavraždení. Všetci boli kresťania. Boli zabití rovnako ako moja manželka a moje deti. Chceme len, aby sa zabíjanie kresťanov v Nigérii a Afrike zastavilo.“

V malej vidieckej dedine na severe Nigérie stojí pastor Josiah po boku svojej dcéry Salamy* na okraji masového hrobu. Vedie dedinu k pietnej chvíli, v spomienke na všetkých, ktorých stratili. Masový hrob je jednoduchý, nachádza sa na poliach na okraji dediny, a je označený kameňmi uloženými v strede v tvare kríža. Tento otec a dcéra vedia, čo ich komunita prežíva. Stratili mnohých členov vlastnej rodiny kvôli rovnakému násiliu – extrémizmu, ktorý v súčasnosti sužuje časti subsaharskej Afriky.

Mučeníci

„Rowland miloval spev v cirkevnej kapele. Nech šiel do akéhokoľvek zboru, pridal sa a spieval,“ hovorí Josiah, keď si pri prezeraní vzácnych rodinných fotografií spomína na jedného zo svojich synov.

„Jonathan nebol nikdy lenivý, stále bol aktívny a niečo robil. Bol veľmi pracovitý.“

„Timothy bol tichý človek. Vždy bol pokojný a vynaliezavý.“

„Toto je moja najobľúbenejšia fotografia mňa s manželkou, bola to prvá fotografia nás ako manželského páru.“ Josiah sa zastaví a hľadí na fotografiu. Po dlhej odmlke pokračuje: „Moja manželka bola pracovitá žena. Bola pohostinná – nikto neodišiel z nášho domu bez toho, aby sa oňho nepostarala. Bola ohľaduplná, a to do takej miery, že mi umožňovala žiariť na verejnosti, zatiaľ čo sa ona starala o náš domov. Jej duchovný život ma napĺňal hrdosťou. Jej obľúbená pieseň hovorila: ‚Ó, Ježiš, studňa pokoja a odpočinku. Tvoje meno mi je útechou. Pri akomkoľvek utrpení, ktorému čelím na svete, pri akomkoľvek zle, ktoré nepriateľ zamýšľa, moje srdce nebude znepokojené. Pretože nachádzam odpočinok a bezpečie v tvojom mene.’“

Pastor Josiah sa zastaví a začne plakať, keď spomína na svoju manželku Rebeku a ich troch synov.

„Zomrela?“

„28. novembra 2022 som sa prebudil na zvuk streľby okolo domu. Skôr ako som si uvedomil, čo sa deje, preliezli plot a vnikli do nášho dvora. Keď moja manželka počula výstrely, vybehla do obývacej izby. Tam ju zastrelili.“

Pastor Josiah opisuje desivé udalosti útoku na jeho vidiecku poľnohospodársku dedinu v nigérijskom štáte Kaduna na severe krajiny. Útok je súčasťou neúprosného násilia, ktoré po celej krajine páchajú radikalizovaní príslušníci kmeňa Fulani. Každý rok sú v dôsledku tohto povstania zabité tisíce ľudí; čoraz bežnejšie sú aj únosy. Kresťania, a najmä duchovní vedúci ako pastor Josiah, sú často najzraniteľnejšími cieľmi.

Pastor Josiah pokračuje: „Stále som počúval hlasy vo fulbskom jazyku, ktoré hovorili: ‚Otvor dvere.‘ Keď som to urobil, chytili ma za ruky, zviazali ma, vyviedli von a položili na zem. Moji dvaja synovia tam už ležali so zviazanými rukami. Moja najstaršia dcéra Salama bola tiež odvedená s nami.“

„Celú noc sme šli pešo a zastavili sme sa až o siedmej ráno, keď sme dorazili do ich tábora.“

„Keď nás vyvádzali z nášho dvora, počul som Rebekah kričať: ‚Zomriem, zomriem!‘ Ale bol som bezmocný, v tej chvíli som nemohol nič urobiť.“

„Únoscovia nás vzali a kráčali sme do buše. Celú noc sme šli pešo a zastavili sme sa až o siedmej ráno, keď sme dorazili do ich tábora. Stále som myslel na Rebeku. Zomrela? Bola ešte nažive?“

„Nasleduješ Ježiša. Kde je teraz?“

„Keď sme dorazili, vyšiel vodca a povedal im, aby ma, pastora, nebili. Povedal som im, že neutečiem, keďže vzali aj moje deti,“ hovorí Josiah, keď si spomína na podrobnosti dňa, ktorý mu navždy zmenil život. „Počas cesty som sa už rozhodol, že čokoľvek príde, prijmem to.“

Rodina strávila v zajatí dva mesiace a dva týždne, počas ktorých čelili obrovským ťažkostiam: „Bola strašná zima, mali sme málo jedla a nakazili sme sa chorobami. Ráno nám dali fazuľové koláčiky vo fľaši od vody a to bolo všetko, až asi do ôsmej večer, keď nám dali kukuričnú kašu s polievkou. Rozsypali ju na zem, akoby sme boli zvieratá. Nechal som jesť svoje deti a keď dojedli, zjedol som zvyšok. Všetci muži boli zviazaní, aj keď sme spali.“

„V istom momente niektorí zo zajatcov presvedčili mojich dvoch synov, aby sa pokúsili o útek.“ Keď extrémisti objavili ich plán, znova ich zviazali tak tesne, že im zastavili krvný obeh v rukách. „Po troch hodinách boli ruky jedného z mojich synov tak opuchnuté, že nemohol jesť. Musel som ho kŕmiť a kúpať, pretože sám nedokázal nič urobiť.“

Josiah a jeho rodina v rukách únoscov nezažívali len fyzické násilie a zlé zaobchádzanie. „Únoscovia sa nám posmievali,“ spomína Josiah. „Hovorili: ‚Nasleduješ Ježiša. Kde je teraz?‘ Hovorili, že sa máme pridať k nim a slúžiť Alláhovi.“

„Každý deň zhromaždili dievčatá, aby ich učili Korán. Raz nám povedali, že sa ho budeme musieť naučiť všetci, ale rozhodol som sa, že odmietnem – v duchu som si myslel, že keď príde rad na mňa [aby som sa ho učil], môžu byť problémy. Ale Boh je taký dobrý, nedotkli sa nás.“

Bolo jasné, že extrémisti boli nepriateľskí voči kresťanskej viere. Aj náznak modlitby mohol znamenať smrť. „V zajatí boli medzi nami aj niektorí moslimovia. Keď prišiel čas modlitieb, boli odviazaní, aby sa mohli modliť, ale nám, kresťanom, to nikdy nebolo dovolené,“ hovorí pastor Josiah. „Pretože únoscovia vedeli, že som pastor. Keď som len sklonil hlavu, začali kričať: ‚Modlí sa!‘ Mierili na mňa zbraňami. Mohli sme sa modliť iba v srdci. Aj keď zomrel jeden z kresťanov, jeho rodina požiadala, či by som sa mohol pomodliť. Ale únoscovia to odmietli.“

„Pýtam sa Boha: ‚Prečo?’“

V januári únoscovia povedali pastorovi Josiahovi, že vysielajú jeho dvoch synov, aby zabezpečili výkupné za ich životy.

„V ten deň som dal svojim synom svoj prídel jedla a povedal im, koho majú doma vyhľadať, aby nám pomohol. Únoscovia ich naložili na motorky a odišli. To bolo naposledy, čo som ich [mojich synov] videl.“

„V deň, keď sme boli s dcérou prepustení, mi povedali, že naše výkupné bolo zaplatené spolu s motorkou, ktorú únoscovia požadovali. Nechali nás pri ceste a odtiaľ sme s dcérou šli pešo smerom k dedine. Môj brat nás uvidel prichádzať, zhodil veci, ktoré prevážal na motorke, a odviezol nás.“

„Spýtal som sa ho, kde sú moji synovia, ale povedal mi, nech počkám, kým prídeme domov.“

„Cítil som, akoby sa mi rúcal svet, akoby som bol s touto bolesťou úplne sám.“

„V ten deň mi povedali, že mojich chlapcov, Jonathana a Timothyho, únoscovia zabili [keď ich vyslali vyzdvihnúť výkupné].“ Bez toho, aby o tom vedel, presne to miesto, kde sa pastor Josiah pôvodne pýtal brata na svojich chlapcov, bolo to miesto, kde boli nájdené telá chlapcov.

Spočiatku boli pastor Josiah a Salama prevezení do mesta Kaduna, aby sa zotavili. Ale počas pobytu tam dostali správu, že Josiahov mladší brat bol zabitý. Žiaľ sa vrstvil, keď jedna strata nasledovala za druhou. V júli 2025 zasiahla rodinu ďalšia tragédia. Ďalší Josiahov syn, Rowland, bol unesený a zabitý, keď sa pokúšal varovať pred ďalším útokom na ich dedinu.

Podobne ako Jób v Biblii, Josiah narieka: „Cítil som, akoby sa mi rúcal svet, akoby som bol s touto bolesťou úplne sám. Stále som premýšľal: ‚Prečo sa toto všetko stalo práve mne?‘ Keď si spomeniem na Rebeku a na dobrý život, ktorý sme spolu mali, pýtam sa Boha: ‚Prečo?’“

„Plač sa stal mojou súčasťou“

Josiah je múdry. Ako vedúci cirkvi vie, že jeho otázky sú súčasťou procesu smútenia. „Je prirodzené, že človek veľa premýšľa, keď sa niečo takéto stane,“ vysvetľuje. „A že sa pýta Boha, aj ako kazateľ, prečo to dopustil.“

Našťastie partneri Open Doors kráčajú s ním a jeho dcérou. Vďaka vašim modlitbám a podpore majú prístup k starostlivosti o traumatizovaných v centre v Nigérii podporovanom Open Doors. Pastor Josiah absolvuje individuálne rozhovory s Philipom*, dobrovoľníkom poskytujúcim starostlivosť o traumatizovaných. Každý rok v centre pracovníci starostlivosti o traumatizovaných, ako je Philip, pracujú s tisíckami kresťanov, ktorí zažili násilné prenasledovanie pre svoju vieru, a pomáhajú im v tom, aby sa začali emocionálne a duchovne uzdravovať.

„Po úteku som žil so zlosťou a nenávisťou. Chcel som bojovať proti únoscom a pomstiť sa za to, čo mi urobili. Bol som traumatizovaný.“ Čokoľvek môže byť spúšťačom. „Niekedy mi srdce poskočí, keď počujem hlasný zvuk,“ hovorí.

Poradenská podpora, ktorú dostal, mu nesmierne pomohla.

„Niekedy mi srdce poskočí, keď počujem hlasný zvuk.“

„Keby som neprišiel liečiť traumu, ktorú som zažil, zlé myšlienky by mi zaplavili hlavu,“ zdieľa Josiah, „ale po čase strávenom v centre pre traumatizovaných sa cítim oveľa lepšie a moje srdce je teraz v pokoji. Plač sa stal mojou súčasťou – to je to najdôležitejšie, čo som si odtiaľto odniesol – že plač pomáha uvoľniť bolesť.“

Josiah podrobne opisuje svoju skúsenosť s uzdravovaním v centre pre traumatizovaných:

„Keď som sem prišiel, hnev sa zmenšil, zatrpknutosť sa zmenšila a získal som slobodu. Učenie o odpustení ma skutočne posilnilo a zlomilo všetky negatívne úmysly, ktoré som mal v mysli. Uvedomil som si, že odpustenie je takmer nemožné bez Boha – keby nebolo Božej lásky a pôsobenia Ducha Svätého, nemôžete odpustiť.“

„A odpustenie mi veľmi pomohlo uzdraviť sa zo zatrpknutosti a nenávisti a odpustil som im. Teraz dokážem komunikovať s bežnými Fulanmi v mojej dedine, pretože nie všetci sú do toho zapojení. A teraz, keď vidím militantných Fulanov, modlím sa, aby im Boh odpustil, aby im pomohol otvoriť oči, pretože tak, keď ich ovláda diabol, nevedia, čo robia. Modlím sa, aby ich Boh pritiahol k sebe a urobil z nich ľudí, ktorí kážu evanjelium.“

To, čo sa pastor Josiah naučil v centre pre traumatizovaných, teraz odovzdáva ďalším, ktorí tiež trpia. „Prísť sem bolo ako školenie pre moju prácu. Pomohlo mi to sústrediť sa na moju prácu s odvahou – posilnilo ma to a povzbudilo,“ vysvetľuje. „Keby som neprišiel, nemal by som silnú vôľu pokračovať. Bol by som to vzdal, pretože som mal zlomené srdce, bez nádeje. Premýšľal som: ‚Takto končí moja služba, v ťažkostiach?’“

„Ale sedenie s pastorom Philipom mi pomohlo vidieť budúcnosť. Použil som učenie o odpustení v situáciách s členmi môjho zboru a pri kázaní, a teraz povzbudzujem členov svojho zboru, že keď niekto prežíva bolesť, mali by ho nechať smútiť, namiesto toho, aby ho zastavili, a keď niekto plače, mali by mu to dovoliť, aby sa mohol uzdraviť z bolesti, ktorú cíti. Boh má pre mňa stále ešte prácu, a ak dokážem prekonať tieto ťažkosti, Boh ma zavedie tam, kam ma chce doviesť. Ale musíme zostať pripravení, pretože útoky sa môžu opakovať. Aj keby prišli a vzali ma teraz, buď s nimi pôjdem, alebo urobia to najhoršie – tak som sa rozhodol vo svojom srdci.“

„Zabíjajú kresťanov“

Žiaľ, odhodlanie pastora Josiaha nie je pesimistický pohľad, ale realita, ktorej čelia on a tisíce ďalších kresťanov na severe Nigérie a v iných častiach subsaharskej Afriky. Cielené násilie otriasa základmi celých komunít a ohrozuje budúcnosť cirkvi v týchto regiónoch. V roku 2025 bolo v subsaharskej Afrike zabitých 4 491 kresťanov pre svoju vieru – v priemere 12 kresťanov denne, z toho deväť v Nigérii.

Pastor Josiah zdieľa svoj pohľad a skúsenosť: „Útoky na kresťanov narastajú. Podľa môjho názoru nás napádajú kvôli nášmu náboženstvu. Zabíjajú kresťanov. Keď ma vzali, z otázok, ktoré mi únoscovia kládli, bolo jasné, že prišli konkrétne po mňa. Spomínali informátora, ktorý im povedal, aby na mňa zaútočili, a ešte predtým za mnou niekto prišiel a povedal: ‚Tento druhý pastor bol zabitý; teraz si jediný, kto zostáva na zabitie.‘ A iná žena za mnou prišla a povedala mi, aby som odišiel – dvakrát. Ale ja som neutiekol – v komunite boli ešte deti a starší ľudia.“

Josiah verí, že jeho a jeho rodinu uniesli kvôli výkupnému a kvôli ich viere. „Cítim to tak, pretože berú od vás peniaze, nanucujú vám svoje náboženstvo a zabraňujú vám modliť sa,“ vysvetľuje. „Únoscovia mi povedali: ‚Z tvojich rúk dostaneme 50 miliónov naír (33 300 EUR).‘ Ale povedal som im, že takéto peniaze nemám.“

„Keď vezmú pastora, ich mentalita je taká, že cirkev zaplatí za jeho prepustenie. Chcú, aby sme zostali chudobní. Je jedna [kresťanská] dedina, ktorú militanti prevrátili, a urobili z tamojších ľudí svojich otrokov. Do takej miery, že komunita sa nedokáže najesť bez toho, aby im to militanti poskytli.“

Pastor Josiah, podobne ako tisíce cirkevných vedúcich v subsaharskej Afrike, zdôrazňuje naliehavosť modliť sa a konať pre budúcnosť cirkvi. „Mali by sme sa modliť za kresťanov kvôli mnohým ťažkostiam, ktorým čelia,“ hovorí. „Kresťania sa ocitajú v situáciách, v ktorých nemajú na výber, a tieto udalosti otriasajú ich vierou. Jeden muž, ktorý bol unesený s nami, plakal a hovoril, že sa zriekne Krista, a že začne uctievať Alláha.“

„Niektorí skončia tak, že sú zabití, iní sú podrobení utrpeniu. Poznám mnoho zborov, kde sa už nekonajú bohoslužby, pretože budovy boli zničené. Tí, ktorým boli domy zničené pri útokoch, musia ísť a pokúsiť sa začať život odznova niekde inde. Kvôli tomu niektoré naše deti odišli do miest a strácajú sa. Kvôli tomu, čo sa deje, niektorí upadli do chudoby a ich manželky ich opustili. Niektorí strácajú vieru. A niektorí prepadajú zúfalstvu, keď príde utrpenie – cítia, akoby sa život skončil, že niet žiadnej nádeje.“

„Modlitby kresťanov ma vyviedli von“

Vďaka Bohu a podporovateľom Open Doors existuje pre našu prenasledovanú rodinu v Nigérii a v celom regióne uprostred násilia nádej.

Pastor Josiah hovorí, že táto podpora mení životy kresťanov, a zdieľa svoju vďačnosť: „Moji bratia a sestry v Kristovi, chcem vám poďakovať za pomoc, ktorú ste poskytli tým, ktorí prechádzajú prenasledovaním a ťažkosťami. Veľmi vám ďakujeme. Vidíme vaše odkazy, vidíme zmeny a Božiu moc v podobe vašich modlitieb a pomoci mnohými spôsobmi. Som šťastný kvôli tomu, čo robíte.“

Má osobitný odkaz pre všetkých, ktorí sa modlili a naďalej sa modlia za subsaharskú Afriku: „Tí, ktorí sa modlíte, nemyslite si, že vaše modlitby nie sú cítené – sú. Vďaka nim som pochopil lásku kresťanov. Modlitby dosahujú kamkoľvek. Pretože vďaka modlitbe som dokázal uniknúť z buše. Videl som diabla z očí do očí, ale modlitby kresťanov ma vyviedli von. V modlitbe je moc. Preto vás prosím a modlím sa, aby ste nás aj naďalej podporovali svojimi modlitbami a pomocou.“

A potreba praktickej podpory, vrátane starostlivosti o traumatizovaných, ktorú dostal on a jeho dcéra, pokračuje. „Stále je mnoho ľudí, ktorí prešli týmito situáciami a potrebujú pomoc,“ hovorí Josiah. „Niektorí potrebujú jedlo alebo prístrešie. Niektorí potrebujú školné pre svoje deti. A niektorí ľudia potrebujú byť oslovení a posilnení Duchom Svätým.“

„Pre tých, ktorí nemajú v živote nádej, je potrebné uzdravenie z traumy. Tí, ktorí stále nesú zatrpknutosť a neodpustenie kvôli tomu, čo sa stalo, dostanú pomoc prostredníctvom tohto programu, tak ako som ju dostal ja.“

Znásobený dosah

Pastor Josiah má nápad, ako to uskutočniť vo svojej komunite. Požiadal svojho pracovníka, ktorý sa venuje starostlivosti o traumatizovaných, Philipa, aby navštívil jeho dedinu a pomohol mu nájsť spôsoby, ako poskytnúť starostlivosť o traumatizovaných mnohým členom jeho zboru, ktorí sú tiež traumatizovaní násilím a neistotou. Takto sa starostlivosť, ktorú pastor Josiah dostáva, znásobí v jeho komunite a pomôže priniesť uzdravenie mnohým ďalším, ktorí potrebujú podporu.

Ale pastor Josiah chápe, že takéto znásobovanie nebude ľahké. Vie, že pokiaľ vedie zbor, zostáva terčom. Prosí o naše modlitby: „V buši som už mal pocit, že je so mnou koniec, takže keď som vyšiel zo zajatia, cítil som, že Boh so mnou ešte neskončil. Z Božej milosti som stále nažive. Amulety ma neochránia, vojnové zbrane ma nezachránia. Boh je ten, kto ma chráni.“

„Keďže som pastor, je možné, že sa opäť stanem obeťou, pretože aj dedina, v ktorej teraz pastorujem, čelí útokom. Modlite sa, aby mi Boh dal silu splniť sľuby, ktoré som dal, pre dielo evanjelia. Od chvíle, keď som vyšiel z únosu, som sa držal Božieho slova a zložil prísahu, že budem pokračovať v kázaní Božieho slova. Ale potrebujem modlitby, aby som mohol naplniť Božie povolanie v mojom živote. Prosím, modlite sa, aby moja rodina stála pri mne a aby som dokončil svoju službu víťazne.“

Modlite sa

Prosíme, modlite sa za pastora Josiaha a cirkev v subsaharskej Afrike:

🙏 Modlite sa za ochranu pastora Josiaha, jeho rodiny a jeho zboru pred ďalšími útokmi.

🙏 Modlite sa, aby cítili Božiu útechu a blízkosť, keď naďalej smútia a uzdravujú sa. Modlite sa, aby si pripomínali Boží sľub – že je „blízko tým, čo majú zlomené srdce“ – v špeciálne dni, ako sú narodeniny, výročia a sviatky.

🙏 Modlite sa za múdrosť pre pastora Josiaha, keď prináša to, čo sa naučil v starostlivosti o traumatizovaných, do svojho zboru a k ďalším ľuďom traumatizovaným násilím.

🙏 Modlite sa za Philipa, pracovníka, ktorý sa venuje starostlivosti o traumatizovaných pastora Josiaha, keď cestuje do Josiahovej dediny. Proste Boha, aby Philipa ochránil a dal mu záblesky toho, ako ho použije na prinášanie uzdravenia a rozmnožovanie svojho kráľovstva.

🙏 Modlite sa za všetkých pracovníkov starostlivosti o traumatizovaných v centre Shalom. Modlite sa za ich pohodu a vytrvalosť, keď počúvajú ťažké príbehy ako ten pastora Josiaha a reagujú so súcitom.

🙏 Modlite sa za kresťanov v subsaharskej Afrike, ktorí toľko riskujú, aby nasledovali Pána Ježiša. Modlite sa, aby oveľa viac ľudí mohlo dostať starostlivosť o traumatizovaných, ako ju dostal pastor Josiah.

🙏 Modlite sa, aby sa svet naďalej prebúdzal, zaujímal sa a konal proti tomuto pretrvávajúcemu násiliu a nespravodlivosti.

🙏 Modlite sa, aby sme ako Kristovo telo vypočuli výzvu pastora Josiaha modliť sa za našich bratov a sestry, ktorí nasledujú Ježiša za každých okolností.

*mená z bezpečnostných dôvodov zmenené