Naliehavé: Nigérijskí kresťania na pokraji zrútenia
Prvá polovica roka 2026 bola pre kresťanov žijúcich na severozápade Nigérie zničujúca. Rok sa začal únosom 177 kresťanov v štáte Kaduna a násilie a zabíjanie pokračovali každý mesiac, vrátane 13 zavraždených a 28 unesených ľudí počas kresťanskej svadobnej oslavy v marci v štáte Kaduna.
Nedeľa 10. apríla 2026. Pre väčšinu z nás to bol len ďalší deň. Pre nigérijskú kresťanskú matku Sabinu Davidovú to bol deň, keď sa jej svet navždy zmenil.
O polnoci, keď ona a jej rodina spali vo svojom dome v štáte Kaduna na severozápade Nigérie, vtrhli dnu ozbrojení militanti z kmeňa Fulani a uniesli všetkých 12 ľudí v dome.
Sabina netušila, aká nočná mora plná vrážd, bitia, ponižovania a hladovania ju čoskoro čaká. Nedávno sa podelila o svoj príbeh s našimi miestnymi partnermi Open Doors a poprosila celosvětovú cirkev o modlitby. „Boh mi dal silu vyrozprávať dnes môj príbeh,” hovorí.
Previedla nás každým detailom (niektoré sú príliš strašné na to, aby sa dali zdieľať), počnúc hrozivým pochodom k základni militantov v tú noc. „Kráčali sme v buši, keď začali niektorých z nás zabíjať ešte predtým, ako sme sa dostali do ich úkrytu,” spomína Sabina. „Keď sme tam dorazili skoro ráno, začali nás biť.”
Na druhý deň, v pondelok 11. apríla, militanti vybrali sedem žien, aby bili Bulusa, jej manžela. Sabina ich prosila, aby prestali, no potom ju zbili tak brutálne, že omdlela.
„Prebrala som sa a uvidela som svojho manžela v reťaziach na zemi,” hovorí. „Boli sme spútaní ako otroci.”
Na ďalší deň bitie pokračovalo, keď militanti opäť nútili ženy napadnúť jej manžela. V utorok 11. apríla, okolo 15:00, Bulus na následky zranení zomrel. „Vzali jeho telo a hodili ho do rieky ako psa,” hovorí Sabina pri spomienke na túto bolestivú scénu.
Ďalším krokom militantov bolo ponižovanie. „Pustili MP3 a prinútili ma pred nimi tancovať,” hovorí Sabina. „Kým som tancovala, bili ma – a celý ten čas som smútila za manželom.”
Bulus nebol posledným členom rodiny, ktorého Sabina v zajatí stratila. Militanti zavraždili aj jej dvoch synov.
„Chlapcov zabili na tom istom mieste, kde hodili telo môjho manžela,” hovorí. „Prežila som veľa strašných vecí v brlohoch únosov. Zabili mi manžela pred mojimi očami, zabili aj moje deti. Bola som spútaná ako otrokyňa, bez jedla, bez vody.”
„Pretože sme Božie deti”
Sabina je presvedčená, že jej viera v Ježiša bola dôvodom, prečo ju a jej rodinu uniesli a zaobchádzali s nimi tak násilne. Bulus nebol pastor, ale on a jeho rodina boli aktívni v miestnom zbore.
„Pretože vyznávame, že sme Božie deti – to je dôvod, prečo čelíme týmto ťažkostiam,” hovorí.
„Svet by mal vedieť, že trpíme prenasledovaním pre našu vieru v Ježiša Krista.”
Vedúci cirkví jej presvedčenie potvrdzujú. „[Útočníci] hovoria veci ako ‚Alláhu akbar‘ (moslimské vyhlásenie ‚Boh je najväčší‘) a recitujú časti Koránu,” hovorí pastor Shuaibu Matthew, miestny vedúci cirkvi v štáte Katsina, v jednom z nigérijských štátov najviac zasiahnutých nedávnou vlnou násilia.
Pokračuje: „Bývalí zajatci nám hovoria, že po odvlečení do buše sú vyzývaní na prestup na islam […] s tými, čo prijmú islam, sa zaobchádza lepšie. Ich výkupné je znížené a sú prepustení skôr. Tí, ktorí islam odmietnu, sú nemilosrdne bití a nedostávajú jedlo.”
Ďalší vedúci cirkvi, Rev. Enoch, poznamenáva, že vidí rýchly nárast prenasledovania kresťanov. „Dokonca aj na sociálnych sieťach počujete, ako hovoria: ‚Zabite neveriacich,’” hovorí. „Svet by mal vedieť, že trpíme prenasledovaním pre našu vieru v Ježiša Krista.”
Kritický bod zlomu
Na celom severozápade Nigérie, konkrétne v štátoch Kaduna a Katsina, sú kresťania vyháňaní zo svojich domovov, unášaní a vraždení. V dôsledku toho sú tisíce kresťanov na pokraji zrútenia.
„Dospelo to do bodu, keď ľudia nedokážu uživiť svoje rodiny, pretože poľnohospodárska pôda, ktorú obrábali, im už nie je prístupná,” vysvetľuje Rev. Enoch a dodáva, že situácia sa stala natoľko zúfalou, že niektoré deti sa uchýlili ku kradnutiu a niektoré ženy sa obrátili na prostitúciu, aby prežili.
Pastor Shuaibu opisuje ťažkú situáciu vo svojej komunite. „Moji členovia stále trpia nedostatkom jedla a ich zvieratá im boli odobraté,” hovorí. „Nie sú schopní kúpiť si jedlo, a tak chodia a hľadajú jedlo u svojich príbuzných a priateľov. Ak dnes jedia, netušia, odkiaľ príde jedlo na ďalší deň. Práve teraz žijú v extrémnej chudobe.”
Ďalší vedúci cirkvi zo štátu Katsina, pastor Dauda, vysvetľuje, že mnohé rodiny v jeho komunite čelia ťažkostiam, pretože prijali deti a mládež, ktorých rodičia boli zabití alebo unesení. „Prvá vec, ktorú kresťania tu v Katsine potrebujú, je jedlo,” hovorí.
Kritickou potrebou v štáte Kaduna je aj bývanie, hovorí Jumai, ktorej manžel bol umučený pri útoku. Od jeho smrti pred piatimi rokmi bola ona a jej deti nútené štyrikrát sa presťahovať. V júli im hrozí ďalšie vysťahovanie, ak Jumai nebude schopná zaplatiť nájomné.
„Ako máte riešiť problémy svojich detí v tejto situácii, v ktorej sa teraz nachádzame?” pýta sa.
Utrpenie a nádej
Z Božej milosti sa Sabine a ďalšej žene podarilo utiecť zo zajatia.
„Chcem, aby naši bratia a sestry v Kristovi po celom svete vedeli, že nežijeme v pokoji, a že ich potrebujeme, aby nám pomáhali svojimi modlitbami.”
– Sabina
Vrátila sa domov, späť ku svojim štyrom deťom. Teraz je vdovou a samoživiteľkou, ktorá sa snaží postarať o svoje deti v oblasti, kde je neistota a hrozba útokov neustálym nebezpečenstvom.
„Chcem, aby naši bratia a sestry v Kristovi po celom svete vedeli, že nežijeme v pokoji,” hovorí Sabina. „A potrebujeme ich, aby nám pomáhali svojimi modlitbami.”
Hoci život je naďalej ťažký, ona a tisíce ďalších kresťanov v subsaharskej Afrike sa naďalej spoliehajú na Boha. Naďalej hľadia k Nemu ako k svojej nádeji.
„Čakala som, že zomriem, kvôli všetkému, čo sa stalo,” hovorí. „Ale Boh prenikol do môjho srdca. Utešil ma a posilnil. A dal mi silu vyrozprávať dnes môj príbeh.
Chcem, aby moji bratia a sestry v Kristovi po celom svete vedeli, že všetko, čo sa v tomto živote stalo, Boh určil, aby sa stalo. My kresťania by sme nemali byť zlomení, keď sa niečo stane, ale mali by sme stáť pevne vo viere, že nám Boh Všemohúci pomôže.”
Sabina sa delí o pieseň, ktorú si spievala v zajatí:
„Ó, Kriste, tu som, prichádzam k Tebe stratená. Niet nikoho, kto by ma zachránil. Žiadny pomocník, len Ty sám.
Tu som, Pane, tu som. Ó, Kriste, tu som. Prišla som s bremenom hriechu, odním ho, očisti ma.
Nepriniesla som výkupné; uvidela som Tvoju krv. Zmiluj sa nado mnou a prijmi ma.
Tu som, Pane, tu som. Ó, Kriste, tu som. Prišla som s bremenom hriechu. Odním ho, očisti ma.
Moja spása je dokonaná; Tvoja krv ma vykúpila. Teraz som Tvoja služobníčka, naveky som Tvoja.
Tu som, Pane, tu som. Ó, Kriste, tu som. Prišla som s bremenom hriechu, odním ho, očisti ma.”
Túto pieseň spieva dodnes, keď kráča v utrpení aj nádeji.
„Tieto slová posilňujú moju vieru a upokojujú moju myseľ,” hovorí. „A všetku slávu vzdávam Bohu Všemohúcemu.”
Stojme pri trpiacich kresťanoch
Ako Boží ľud máme príležitosť vstúpiť do životov vedúcich cirkví a kresťanov, ako sú Sabina Davidová a Jumai. Môžeme stáť pri cirkvi a dať im vedieť, že na nich nie je zabudnuté, ako nám pripomína apoštol Pavol, „keď trpí jedna časť Kristovho tela, trpia s ňou všetky ostatné” (1 Kor 12,26).
Pastor Dauda nás povzbudzuje: „Boh koná tajomným spôsobom – dokonca aj keď dôjde k útoku, On nájde pre svoj ľud cestu von.” Boh môže mnohými spôsobmi použiť naše modlitby a dary, aby priniesol záchranu a obnovu.
Sabina nás prosí, aby sme sa s ňou modlili
- „Modlite sa za nás, aby nás Boh Všemohúci posilnil, aby sme zostali vo svojej viere bez zlomeného srdca. Modlite sa, aby Boh uzdravil moje srdce.”
- „Modlite sa za Maru, našu dedinu, a za ďalšie dediny sužované militantmi z kmeňa Fulani. Nech Boh obnoví pokoj v našich dedinách, aby sme všetci mohli žiť v pokoji.”
- „Modlite sa, aby Boh obnovil našu krajinu.”
Modlite sa so svojou rodinou v Nigérii a v celej subsaharskej Afrike
- Modlite sa, aby všetci, ktorí smútia za stratou blízkych, ktorí zomreli ako mučeníci pre svoju vieru, poznali Boží prísľub, že On je „blízko tým, čo majú zlomené srdce”.
- Modlite sa s kresťanmi v subsaharskej Afrike, ktorí nás naďalej prosia o modlitby, aby ich viera a svedectvo uprostred prenasledovania boli svetlom pre Krista.
- Modlite sa za komunity napadnuté pre ich vieru, najmä za ženy, ktoré sú teraz vdovami, a za ich deti. Modlite sa, aby Boh udržal ich vieru živú.
- Modlite sa s vdovami, ktoré potrebujú Božiu silu na to, aby kráčali ďalej, a za zaopatrenie ich rodín.
- Modlite sa dnes menovite za nigérijského prezidenta Bolu Ahmeda Tinubua. Proste Boha, aby mu dal múdrosť a odvahu chrániť občanov svojej krajiny.
*meno zmenené kvôli ochrane identity