„Potrebujeme len miesto, ktoré môžeme nazvať domovom” – afgánsky utečenec Hamid

Hamid* je mladý Afgánec po tridsiatke. Opustil svoju rodnú krajinu a teraz žije v neistote v Strednej Ázii. Roky žil so svojou rodinou ako migrant v Strednej Ázii, nesúc so sebou spomienky na Afganistan, tlak vysídlenia a nádej viery, ktorá ho stála veľa. „V najťažšom čase sa mi zjavil Ježiš,“ hovorí. „Je to o pokoji, ktorý sme potrebovali v srdci a ktorý nám zadarmo daroval.“

Vyrastanie vo svete strachu a kontroly

Tento pokoj neprišiel ľahko. Hamid opisuje svoje detstvo v Afganistane ako život formovaný tlakom, strachom a bezpodmienečnou poslušnosťou. „Čokoľvek povedali, si mal jednoducho prijať,“ spomína. „Nespochybňuj svoje náboženstvo. Nepýtaj sa, prečo som nútený niečo robiť.“ Podľa jeho slov bola viera často prezentovaná nie ako láska, ale ako strach – „ide im len o to, ako ťa vystrašiť, o to, že sa Boha treba báť.“

„Čokoľvek povedali, si mal jednoducho prijať.“

Pre dievčatá a ženy sú podľa neho obmedzenia ešte ťažšie ako pre mužov a chlapcov. Vzdelávanie dievčat sa končí skoro, možnosti sú obmedzené a bezpečnosť nie je nikdy zaručená. „Nemajú žiadnu možnosť voľby,“ hovorí. „Jediné, za čo sa môžu modliť, je, aby si ich niekto vybral [za manželku] a urobil ich šťastnými.“ Hovorí o bolesti, ktorú ľudia nesú v tichu, pretože „nikto nechce zdieľať toto utrpenie so svojimi príbuznými, aby sa necítili zle. Bolesť jednoducho stŕpne v ich srdci.“

Nebezpečenstvá, ktoré opisuje, sú závažné, najmä pre tých bez moci. Zraniteľní môžu byť chlapci aj dievčatá a bežné rodiny často nemajú žiadnu ochranu. „Ak sa akýkoľvek mocný muž zaujíma o chlapcov alebo dievčatá, určite ich unesú,“ hovorí Hamid. „Ako obyčajný človek nemôžeš urobiť nič.“

Objavenie Boha lásky a pokoja

Do tohto sveta, hovorí Hamid, prišiel iný obraz Boha. Na univerzite sa začal učiť o rôznych náboženstvách. Keď sa dostal ku kresťanstvu, jedna vec mu zostala v mysli: „Ježiš nikoho nenútil, aby ho uctieval.“ V Ježišovi nevidel nátlak, ale pozvanie. „On jednoducho prináša pokoj,“ hovorí Hamid. „Boh je láska.“

„Ježiš nikoho nenútil, aby ho uctieval.“

Tento objav ho zmenil. „Keď som čítal Bibliu, otvorilo mi to oči,“ hovorí. „Jednoducho to cítiš skrze Ducha Svätého, ktorý vstúpi do tvojho srdca.“ Aj modlitba sa stala niečím novým – nie rituálom, ktorému nerozumel, ale rozhovorom. „Ježiš jednoducho hovorí: modli sa ku mne za to, čo potrebuješ, jednoducho zdieľaj svoje dobré aj zlé veci [s Ním] – je to len normálny rozhovor s Bohom, nebeským Otcom.“

Rozhodnutie pre Ježiša napriek riziku

Stať sa kresťanom však bolo nebezpečné. Vo svojej rodine bol Hamid prvý, kto nasledoval Ježiša. Spočiatku bola reakcia pre neho ťažko prijateľná. „Moja rodina povedala, že to, čo som urobil, bolo naozaj zlé,“ spomína. No rozhodol sa stále sa k nim vracať s láskou. „Ako kresťanovi mi [Ježiš] hovorí, aby som vždy išiel prvý odprosovať, hovoriť, nastoliť pokoj.“ Časom, hovorí, „Ježiš sa dotkol aj ich sŕdc a chvála Bohu, moja rodina v Neho uverila.“

V Afganistane, hovorí, môže konverzia stáť všetko. „Ak sa to niekto dozvie, s radosťou nás zabijú,“ hovorí. „Ako kresťan sa tam zahrávaš so životom.“ No jeho viera zmenila to, ako vníma aj smrť: „keď máš toľko poznania o Ježišovi, máš menej strachu z pozemskej smrti alebo utrpenia, pretože vieme, že to, čo nás čaká, bude určite krajšie ako tu.“

Viera, ktorá musí zostať skrytá

Pre afgánskych kresťanov prežitie často znamená utajenie. Kresťania môžu navonok dodržiavať miestne očakávania, zatiaľ čo sa v duchu modlia k Pánu Ježišovi. „V hlave volám svojho Boha Ježiš,“ hovorí, ale nie je to niečo, čo by povedal verejne. To je príliš nebezpečné.

V Strednej Ázii je podľa Hamida život bezpečnejší ako v Afganistane, ale zďaleka to nie je istota. Afgánski kresťania stále čelia podozrievaniu, obmedzeným pracovným príležitostiam a neustálemu strachu z deportácie. „Vždy nám hrozí deportácia,“ hovorí. Ak by boli deportovaní do Afganistanu ako kresťania, „sme už mŕtvi.“

V Strednej Ázii je život bezpečnejší ako v Afganistane, ale zďaleka to nie je istota.

Spomína na jednu noc, keď prišla polícia, zatiaľ čo bol so skupinou kresťanov. „Jediné, na čo sme mohli myslieť, bol útek,“ hovorí. Strach bol intenzívny. Ale potom, hovorí, „[Boh] nám otvoril dvere na útek, cez múr.“ Utiekli v tme cez hustý lejak. „Bol to naozaj dobrý zážitok zázraku,“ hovorí Hamid, „pochopili sme, že keď je Boh s tebou, nič zlé sa ti nestane.“

Tesný únik a hrozba deportácie

Deportačné razie vytvárajú medzi Afgáncami každodenný strach. Hamid hovorí, že polícia môže prísť do domovov, vziať jedného člena rodiny a potom ho prinútiť zavolať zvyšku rodiny. „Nezadržia len chlapcov, zadržia aj ženy, dokonca starších,“ hovorí. Niekedy si za peniaze možno kúpiť dočasné prepustenie, ale nikdy bezpečnosť. „Zaplatením sa dostaneš na slobodu,“ vysvetľuje, „nie navždy, ale na určitý čas.“ Pre mnohé rodiny sú požadované sumy nemožné zaplatiť. „Nezaujíma ich vaša rodina, zaujímajú ich len peniaze.“

„Mnohí mladí ľudia berú drogy len preto, aby zabudli na všetko napätie a problémy vo svojom živote.“

Za týchto okolností Hamid pomáha afgánskym utečencom. Verí, že mladí Afgánci sú kľúčom k zmene. „S vládou nič neurobíme,“ hovorí, „ale môžeme zmeniť to, ako mládež vníma veci.“ Mnohí mladí ľudia nesú ťažké bremeno: nedostatok vzdelania, nezamestnanosť, zodpovednosť za zabezpečenie rodiny a strach z budúcnosti. „Mnohí mladí ľudia berú drogy len preto, aby zabudli na všetko napätie a problémy vo svojom živote,“ hovorí Hamid. Ale drogy, dodáva, „len pridávajú k ich problémom, neprinášajú spásu.“

Túžba po mieste, ktoré možno nazvať domovom

To, po čom Hamid túži najviac, je stabilita. Rád by mal možnosť založiť si rodinu, ale žije bez trvalej istoty. „Nemôžeme sa vrátiť do Afganistanu, ale nemôžeme zostať ani tu,“ hovorí. „Potrebujeme len miesto, ktoré môžeme nazvať domovom, a žiť normálny život. Aby sme sa tam mohli modliť a jednoduchšie oslavovať Boha.“

Hamidovou nádejou je vybudovať rodinu viery pre ostatných, ktorí sú vysídlení, vystrašení a hľadajúci – v krajine, ktorú nemôže nazvať domovom.

Podpora od partnerov Open Doors priniesla praktický rozdiel vrátane poskytovania jedla a oblečenia, vzdelávania, biblického štúdia a bezpečného prístrešia.

Modlime sa

🙏 Modlime sa, aby afgánske srdcia „boli roztopené Božou láskou.“
🙏 Modlime sa za vzdelávanie mládeže, najmä dievčat, pretože „ak budú vzdelanejšie, budú otvorenejšie a môžu ľahšie pochopiť pravdu“.
🙏 Modlime sa za podzemnú cirkev, „aby bola skrytá“ a „aby bola v bezpečí a neviditeľná“.
🙏 Modlime sa proti deportáciám a za miesto na ukrytie, keď začnú razie.
🙏 Modlime sa za Hamidovu službu medzi Afgáncami, ktorí „naozaj potrebujú byť milovaní, byť vypočutí“.

Ďakujeme!💜

*meno z bezpečnostných dôvodov zmenené