Po šokujúcom útoku na kostol sa kresťania v Jordánsku pýtajú, čo bude ďalej

Jordánsko Terorizmus Útok na cirkev

Pohrebné zhromaždenie v kostole v Jordánsku sa zmenilo na dejisko hrôzy, keď ozbrojenci začali strieľať. Zabili deväť ľudí a približne 50 zranili. Preživší aj širšia kresťanská komunita sa teraz vyrovnávajú so smútkom, traumou a otázkami o vlastnej bezpečnosti. Ako môžu po takomto násilí nájsť nádej a bezpečie?

Po šokujúcom útoku na kostol sa kresťania v Jordánsku pýtajú, čo bude ďalej
Kvety na hroboch ľudí, ktorí zahynuli pri útoku na kostol.

Cesta jordánskou púšťou pôsobí tichým a pokojným dojmom. Dediny sú roztrúsené po celej krajine. V týchto komunitách sa susedia navzájom poznajú a rodiny spolu žijú celé stáročia v hlbokom presvedčení, že keď príde nešťastie, ľudia budú držať spolu.

Tak je to aj v Hamoud, dedine v jordánskom guvernoráte Karak v strede krajiny.

V piatok 23. októbra 2026 sa však tento pocit bezpečia rozpadol. Ozbrojenci začali strieľať pred gréckym pravoslávnym Kostolom sv. Juraja, kde sa ľudia zišli na pohreb. Po skončení útoku bolo deväť ľudí mŕtvych a približne 50 zranených. V pondelok 26. októbra boli počas prebiehajúceho vyšetrovania zatknutí traja podozriví.

Kostol dnes bolestne pripomína, čo sa stalo. Stále tu zostáva rozbité sklo a stopy po guľkách. Oblasť strážia policajti a olivovníky, ktoré kostol obklopujú už po generácie, prinášajú len malú útechu.

A pre tých, ktorí boli pri tom, sa útok neskončil, keď utíchla streľba.

‚Nikto nečakal, že sa to stane v kostole‘

Open Doors je s kresťanmi v tejto časti Jordánska už dlho spojená v modlitbách. Niektorí členovia nášho tímu mohli vzdať úctu obetiam, vyjadriť sústrasť preživším a vypočuť si ich príbehy.

Jeden z preživších opísal, ako sa obyčajný pohreb zmenil na dejisko hrôzy. V ich komunite sa muži počas pohrebov tradične zhromažďujú vonku, zatiaľ čo ženy vchádzajú do kostola. Bol vonku, keď začul výstrely. Prvé, čo urobil, bolo, že sa vrhol na zem.

Strelec pokračoval v paľbe, zastavil sa len preto, aby nabil, a potom strieľal znova. Svedkovia opísali, ako útočník opakovane strieľal do niektorých obetí, aby sa uistil, že sú mŕtve.

„Nikto nečakal, že sa to stane v kostole,“ povedal.

Streľba sa začala pri hlavnom vchode do kostola. Podľa jedného z preživších sa jednému zranenému podarilo zatvoriť dvere kostola, čím pomohol ochrániť približne 100 ľudí zhromaždených vnútri. Ozbrojenci potom strieľali do okien kostola.

Preživší je presvedčený, že keby sa útočníci dostali do budovy, následky mohli byť oveľa horšie. Bol by to masaker.

No zatiaľ čo komunita počíta mŕtvych a zranených, dopad útoku sa meria aj bezsennými nocami a pocitom strachu.

„Tí, ktorí spáchali tieto ukrutnosti, nemajú žiadne náboženstvo… žiadnu morálku.“

„Odvtedy, čo sa strieľalo, stále nemôžem poriadne spať pre tie hrôzy, ktoré som videl,“ povedal. Jordánske úrady označili za pravdepodobných vinníkov radikálov – jordánsky kráľ Abdullah II. nazval útočníkov „teroristami“ a „vyvrheľmi islamu“ a vyhlásil, že extrémistom nedovolí v Jordánsku konať. Útok však vyvoláva otázku, či sa kresťania v Jordánsku môžu ešte stále bezpečne stretávať, modliť a dokonca aj smútiť.

Útok bol obzvlášť šokujúci, pretože kresťania a moslimovia v Karaku žijú spolu v pokoji už celé generácie. „To, čo sa stalo, je prekvapujúce. S našimi moslimskými bratmi sme v Karaku vždy žili v pokoji,“ povedal. Nedokázal pochopiť, ako mohol niekto niečo také urobiť. „Tí, ktorí spáchali tieto ukrutnosti, nemajú žiadne náboženstvo… žiadnu morálku.“

Hoci Jordánsko už v minulosti zažilo teroristické útoky, vrátane islamistického extrémistického násilia v Karaku v roku 2016, útok na ľudí zhromaždených na pohrebe v kostole nikto nečakal. Navyše je Jordánsko v celom regióne známe tým, že mnohým kresťanom do veľkej miery umožňuje slobodne sa schádzať na bohoslužbách, najmä tým, ktorí patria k historickým cirkvám, ako je pravoslávna cirkev.

Reakcia, ktorá priniesla upokojenie, no strach neodstránila

Pre kresťanskú komunitu v Jordánsku bola reakcia vedenia krajiny dôležitým zdrojom upokojenia.

Ďalší jordánsky kresťan označil reakciu vlády za pohotovú a povedal, že návšteva kráľa u zasiahnutých rodín v deň útoku mala mimoriadny význam. Kráľ Abdullah II. nazval zabitých „našimi jordánskymi mučeníkmi“ a sľúbil, že zodpovední budú postavení pred spravodlivosť.

Úrady 26. októbra oznámili zatknutie troch podozrivých. Táto reakcia ukázala obetiam a ich rodinám, že sa s nimi nezaobchádza ako s komunitou, ktorá stojí osamotene. Naopak, sú to Jordánci, a na ich životoch záleží celej krajine.

Vyšetrovanie však pokračuje a k útoku sa zatiaľ neprihlásila žiadna skupina. Samotné zatknutie podozrivých nedokáže obnoviť stratený pocit bezpečia. Útok priviedol ľudí k úvahám o veľmi rozdielnych cestách do budúcnosti. Niektorí možno uvažujú o tom, že si zaobstarajú zbrane na vlastnú ochranu (najmä v dedinách). Iní zvažujú, že z Jordánska odídu a budú hľadať bezpečie inde. U ďalších násilie posilnilo odhodlanie zostať, zostať zakorenení vo svojej krajine a naďalej žiť po boku svojich moslimských susedov.

Na otázku, čo dnes kresťanom v Jordánsku dáva pocit bezpečia, odpovedal ďalší jordánsky kresťan zo srdca svojej viery: „Pán Ježiš je jediným zdrojom bezpečia. Nebojím sa smrti.“

„Pán Ježiš je jediným zdrojom bezpečia.“

Podľa neho je hlbším problémom extrémistická ideológia, ktorá môže človeka priviesť k takémuto násiliu. Treba preto preskúmať aj to, aké hodnoty posilňuje školský vzdelávací systém. Ako jedno z dôležitých miest, kde musí zmena začať, uviedol školské osnovy – otázku, ktorá už zaznela aj vo verejných vyhláseniach.

Hoci sú kroky vlády na vyšetrenie útoku a vyvodenie zodpovednosti voči páchateľom dôležité a hodné uznania, predchádzanie takémuto násiliu musí začať oveľa skôr. Open Doors odporúča jordánskej vláde, aby vypracovala komplexnú stratégiu právnych záruk proti podnecovaniu k náboženskej nenávisti, diskriminácii, nepriateľstvu alebo násiliu.

‚Všetci boli milovaní‘

Pre tých, ktorí streľbu prežili, sa bolesť týka aj rodín, ktoré prišli o svojich blízkych, zranených, ktorí sa stále zotavujú, a širšej komunity, ktorá sa snaží pochopiť, čo sa stalo – a prečo.

Keď sa jednej z preživších pýtali, ako sa za ňu môžu iní modliť, jej odpoveď presahovala ju samotnú: „Modlite sa, aby Boh potešil rodiny ľudí, ktorí prišli o život,“ povedala. „Cítim ich bolesť; všetci boli milovaní … modlite sa za mňa a za všetkých, ktorí boli v kostole … aby sa situácia upokojila … .“

Jej slová nesú ťarchu spoločného smútku. Vie, že ľudia, ktorí zomreli, boli viac než len mená v spravodajstve. Boli to milovaní ľudia, členovia rodín a priatelia, ktorých neprítomnosť bude cítiť ešte dlho po tom, ako sa dvere kostola znova otvoria.

„Modlite sa, aby Boh potešil rodiny ľudí, ktorí prišli o život.“

V nasledujúcich mesiacoch bude nevyhnutná posttraumatická starostlivosť. Rodiny, ktoré prišli o jediného živiteľa, môžu potrebovať aj praktickú pomoc. Takáto podpora nedokáže vrátiť to, čo sa stalo. Môže však rodinám pomôcť čeliť budúcnosti bez toho, aby každé bremeno niesli samy.

Streľba medzitým utíchla, no bolesť a otázky zostávajú. Vláda hovorila o spravodlivosti, jednote a potrebe postaviť sa extrémizmu. Premenia sa tieto vyhlásenia na skutočné reformy, ktoré pomôžu čeliť fanatizmu a zabrániť tomu, aby sa takéto násilie zopakovalo?

Najlepšie, čo môžete práve teraz urobiť, je modliť sa. Práve o to ľudia v takýchto situáciách vždy prosia ako o prvé. Modlitba nie je nečinnosť – je to životne dôležité spojenie, ktoré kresťanom pripomína, že nie sú sami, nech sa stane čokoľvek.

Takto sa môžete konkrétne modliť za túto trpiacu komunitu:

  • Modlime sa za tých, ktorí útok prežili, aby počas zotavovania a smútenia našli uzdravenie a nádej.
  • Modlime sa za tých, ktorí pri útoku prišli o rodinu a priateľov, aby ich potešil Boží pokoj.
  • Modlime sa za kresťanskú komunitu v Jordánsku, aby bola posilnená a vedela, že Boh aj celosvetová cirkev sú s ňou.
  • Modlime sa za úrady v Jordánsku, aby im Boh žehnal a aby dokázali presadzovať spravodlivosť a pokoj.
24.10.2026

Jordánsko: Mŕtvi po streľbe na kostol v Hamoudu